Viac ako tristotisíc Litovcov bolo v rokoch 1940-1941 buď odvlečených do lágrov a väzení alebo postavených pred popravčie čaty. Takto s nepohodlnými osobami naložili sovietske orgány po násilnom obsadení pobaltských republík a práve osudy týchto ľudí sa stali pre Rutu Sepetysovú inšpiráciou pre napísanie novely. Sama autorka pochádza z rodiny litovského dôstojníka, ktorý pred stalinským terorom zutekal do zahraničia. Zážitky jej vlastnej rodiny, ktorú mala spisovateľka možnosť navštíviť až po páde komunizmu v ZSSR, boli prvým impulzom k zberu životných príbehov litovských obetí stalinizmu.

Na ich základe poskladala Ruta Sepetysová vymyslený príbeh mladej tínedžerky Liny, ktorá spolu s mladším bratom a matkou skončila v transporte smerujúcom za Ural. Za príbeh plný násilia, utrpenia, beznádeje, umierania, ponižovania, hladu a otrockej práce, ak by nešlo o opis skutočných udalosti, by sme mohli autorku obviniť zo snahy ťažiť z dnes takej populárnej zbytočnej morbídnosti, ktorou nás nadmerne a so zrejmou radosťou kŕmia súčasné média. V tomto prípade ale opis zverstiev nie je samoúčelný a aj napriek vážnej téme a pochmúrnej atmosfére je kniha „Medzi odtieňmi sivej“ oslavou túžby po slobode, nikdy neumierajúcej nádeji a hlavne lásky.

Či už ide o lásku rodičovskú, reprezentovanú Lininou matkou, ktorá prestala jesť svoj prídel, len aby ho mohla dávať svojmu chorému synovi, alebo inou matkou, z ktorej si pod hrozbou smrti pre jej syna agenti NKVD urobili sexuálnu otrokyňu. Ak teraz opomenieme ďalšie formy lásky, ktoré nájdeme v príbehu, či už súrodeneckú, alebo toľko spomínanú lásku k blížnemu, tak najdôležitejšou formou tohto citu je láska medzi mužom a ženou, ktorá vzplanie medzi Linou a spoluinternovaným Andriusom. Ich vzťahy prejdu od náhodného zoznámenia v smradľavom dobytčiaku (s nápisom „Zlodeji a prostitútky“), smerujúcom na východ, cez vzájomnú nenávisť, spôsobenú nedorozumením, až po milostné vzplanutie, ktoré je ale prerušené odlúčením, pričom obaja milenci sa upnú k nádeji, že svoje city sa im podarí naplniť ako slobodným ľuďom doma v Litve.

„Medzi odtieňmi sivej“ z pera Ruty Sepetysovej považujem za vydarený fiktívny príbeh, zasadený do reálnej tragédie, ktorá postihla milióny ľudských osudov. V dnešnej dobe, kedy už žije len minimum ľudí, ktorí si tieto udalosti môžu pamätať, a každý deň sa ich počty znižujú, považujem takéto knihy za viac ako potrebné, aby otvárali oči súčasnej spoločnosti znecitlivenej voči násiliu nielen tou vyššie spomínanou modernou morbídnosťou, ale i desaťročia trvajúcou komunistickou propagandou snažiacou sa zamlčať alebo zľahčovať tieto zločiny.

Fotografia: ilustračná, zdroj: Wikipedia